Zlaté dukáty

Jedným z mojich nesplnených a nesplniteľných snov je vidieť zem z vesmíru. Samozrejme nie na fotografii. Naživo. Tisíc, ba milión ciest, po ktorých kráčajú ľudia. A ani jedna cesta nie je rovnaká ako nie sú rovnakí ani ľudia, ktorí po nich kráčajú.

Miliarda ľudí a ich miliárd ciest. Miliárd ciest a jeden Pastier.

Bol raz jeden kráľ. Raňajkoval, keď k nemu priviedli mladú ženu. Vladár si poutieral ústa a kázal, aby ju vpustili dnu. Do jedálne vstúpila žena v chudobných šatách a veľkým batohom na pleciach. Jemne sa uklonila a kráľ vstal od stola. Pomohol jej zložiť batoh z pliec a pobozkal jej mozoľnatú dlaň.

Ona sa sklonila k zemi a začala pre neho vyťahovať z batoha dary.

Najskôr strúčok cesnaku, vraj počula, že cesnak ma rád. Dve jabĺčka a sušenú medovku na čaj. Potom teplé ponožky a teplý sveter, aby mu v zime nebolo chladno. Rukavice z pravej kože a nakoniec zlatý dukát.

Kráľ sa jej za všetko poďakoval: "Urobila si mi radosť, dievčina, a tak teraz dovoľ mne, aby som ti dal dar..."

Mladá žena sa opäť jemne sklonila a čakala, čím ju kráľ obdaruje.

"Môžem ťa pozvať na raňajky?" poprosil ju, či by sa k nemu neposadila. "Rád by som ti daroval svoj čas..."

Mladá žena sa vzpriamila. A hoci by si to želala, nedokázala zakryť sklamanie. Aj kráľ si to všimol a tak sa jej opýtal, čo sa stalo.

"Suseda mi povedala, že ak vám toto všetko prinesiem, dáte mi sto dukátov," žalovala sa žena, "že jej ste dali... za stručok cesnaku, jabĺčka, sušenú medovku, teplé ponožky a sveter... jej ste dali sto dukátov a mne dávate raňajky?"

"Nie som kráľ preto, že dávam, čo ľudia chcú, ale preto, že dávam, čo potrebujú," napomenul ju kráľ láskavo, "a ty máš doma dukátov dosť. Ale máš muža, čo ti robí starosti a deti, čo ťa neposlúchajú. Porozprávaj mi o nich. To ti teraz pomôže viac než sto dukátov..."

Na svete je toľko ciest, koľko je ľudí. A na každej tej ceste je ten istý Pastier. To len aby sa mal človek dobre na zemi.

Pastier, ktorý sa o každú ovečku stará originálnym spôsobom. Nenapodobiteľným. A nie vždy sa nám to páči. Keďže zabúdame, že Dobrý Pastier sa o nás stará tak, aby sme mali práve to, čo potrebujeme a nie iba to, čo chceme.