Zamyslenia

Aké dobré je, že Boh nie je sám.

Popravde, je on viac priateľom mne, než som ja priateľom jemu. Ale nikdy mi to nevyčíta.

Možno sme podcenili niečo, čo Ježiš považoval za výsostne dôležité: Aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby svet uveril, že si ma ty poslal.

Ako smutne znie z Ježišových úst veta: "Keby ste ma milovali…"

Ježiš hovorí: "Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať."

Jedným z mojich nesplnených a nesplniteľných snov je vidieť zem z vesmíru. Samozrejme nie na fotografii. Naživo. Tisíc, ba milión ciest, po ktorých kráčajú ľudia. A ani jedna cesta nie je rovnaká ako nie sú rovnakí ani ľudia, ktorí po nich kráčajú.

Neviem si predstaviť, že by som každú nedeľu ráno chodieval do kina na ten istý film. Aj keby to bol môj najobľúbenejší film, dám ruku do ohňa, že po dvoch týždňoch by ma to prestalo baviť.

Ježiš prichádza medzi svojich apoštolov, ktorí sú natoľko vystrašení, že sa skrývajú za zatvorenými dverami. Chápem, že posledné dni boli pre nich ťažké.

Nechcem, aby sa moje dieťa narodilo do sveta, akým je ten, v ktorom teraz žijeme…

Možno to bol iba sen, možno minulosť, možno budúcnosť.

Zaklonil som hlavu a pozrel ku hviezdam - tam je nebo. Pridal k tomu štipku fantázie a videl, ako sa tam pred vekmi rozprával Otec so Synom - v jednote, v úcte a pravdivo.

Určite sa mi už stalo, že mi niekto povedal: "Ty si taký farizej!"

Hriech je najprefíkanejšia zbraň v rukách nepriateľov človeka.

Bývam pri autobusovej zastávke. Každú nedeľu, keď vychádzam z fary na cestu do kostola, stretávam ľudí, čo prichádzajú do farnosti z okolia. Vystúpia z autobusu. Niektorí sa chystajú na Kojšovskú hoľu. Iní iba do okolitých lesov. V zime na sánkovačku. V lete na huby. Niekedy ich príde zopár, inokedy plný autobus. Podľa počasia.

Ježiš. Mojžiš. Eliáš. Rozprávajú sa. A vyzerajú ako anjeli.