Zamyslenia

Nie vždy človek človeku stačí…

Ani túto Veľkú noc sa nebudem dívať na muža, čo porazil smrť.

Prestrite červený koberec a strieľajte konfety, prichádza kresťan!

Svet je plný vinníkov. Od počiatku.

Čítal som evanjeliá ako jednu knihu. Našiel som v nich priateľa, ktorý zostúpil z neba, aby bojoval po boku slabších, krehkejších a unavených.

Raz mi ktosi povedal: "Nik ti nemôže dať toľko, koľko ti ja môžem sľúbiť!"

Človek bol pre neho vždy prvý. Budoval mosty. Ježiš.

Vždy je jednoduchšie písať o milosrdenstve a veľkej božej dlani, ktorá sa od narodenia až po smrť naťahuje k človeku, a do ktorej sa možno schovať kedykoľvek a kdekoľvek.

Modlím sa, aby som bol dobrý chvastúň.

Povedal, že zažil niečo mystické. Nie, nemal žiadne videnie, ani sa mu neprihovoril Boh z tváre do tváre. Mal iba ten neochvejný pocit, že Boh je blízko, že je prítomný a že sa díva iba na neho, akoby ostatný svet nemal tú dôležitosť, akej sa v tej chvíli dostalo jemu.

Žiť evanjelium do bodky je nad ľudské sily.

Nie žeby som nemal Vianoce rád, ale priznávam, teším sa, že sú za nami.

Jozef nebol kráľ, určite mal mozoľnaté ruky z práce a nohy z cesty do Betlehema.

Verím, že Boh sa o mňa stará. Že počuje každú moju modlitbu a vníma každú moju prosbu.

Snívalo sa mi, že mám vyschnuté hrdlo a taký smäd, že by som ochutnal aj z mláky na ceste, ak by som nejakú našiel.