Zamyslenia

Zem je plná dlžníkov, priateľov a známych, ktorí si navzájom pomáhajú láskavosťou.

Ani v rozprávkach nedáva víla, či čarodej človeku tak veľkorysý sľub, aký dnes dáva Ježiš svojim učeníkom: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach (Mt18, 19).

Už som o ňom počul veľa. Aj preto viem, za koho pokladajú ľudia Syna človeka.

Široko ďaleko nič. Kam len oko dovidí všade je pustatina. A práve na také miesto sa vyberie Ježiš, aby si odpočinul - rozumej modlil sa.

"To nie je spravodlivé!" povedala mi len preto, že som jej venoval menej času, než dúfala. Menej, než si myslela, že si zaslúži. Menej, než očakávala.

Až keď zhasnú pouličné lampy a tma si vezme, čo jej nepatrí.

Ak by sme nepoznali lásku, čo so sebou ako rozvodnená rieka nesie emócie a dotyky, úsmevy a pohladenia, asi by sme nereptali pri slovách, ktorými Ježiš učí apoštolov: "Kto miluje otca, matku, syna, dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden." (Mt10, 37)

Zhrbený starec nadvihol hlavu a zadíval sa na mňa pohľadom, v ktorom bolo viac mŕtveho než živého. Oči mal veľké ako lekná. Zakrývali ich dlhé sivé nite, ktoré mu rástli z obočia ako štetiny z kefy na koberec.

Zľutoval sa nad nimi. Nad nami. Nado mnou. A poslal robotníkov, aby hlásali, že nebeské kráľovstvo je blízko. A oni šli. Do dedín. Na púšť. Do miest a do chatrčí. Išli a hovorili, že nebeské kráľovstvo je tu.

Anjeli bez krídel, ale s veľkým srdcom. Ľudia, čo nezištne pomáhajú druhým a delia sa s tým, čím sú bohatí. Žijú medzi nami, chodia medzi nami a robia medzi nami tak, aby sa mohli s nami usmievať.

A tma nastala po celej zemi, hoc bolo len okolo tretej popoludní.

Aké jednoduché to je: byť kresťanom, občas zavadiť pohľadom o kríž alebo prázdny hrob a predsa si žiť iba svoj osobný príbeh bez slov, rád a povzbudení z evanjelia, to len aby ma spolubývajúci, spolupracujúci a spolupútnici prijali medzi seba a nenazývali svätuškárom.

Jozef mi povedal, že sa ožení, až keď bude mať dosť peňazí, aby tak mohol urobiť. Neviem celkom presne o akom balíku hovoril. Nepýtal som sa.

Povedať jedinému, ktorý všetkému rozumie, všetko vie a všade bol - Ty si vari jediný, ktorý nevie, čo sa stalo v týchto dňoch - je častou výčitkou Bohu, keď v našom živote nerobí tak, akoby sme chceli, aby konal.

Nie vždy človek človeku stačí…