"Ako sa môže dostať človek do neba?" opýtal som sa anjela, kým som si pripravoval posteľ pred spaním.

"Pane, prečo to dovolíš?" počul som hlasy, podobné nárekom, ako volajú do neba, keď je na človeku príliš veľa bolesti, utrpenia, smútku a bezmocnosti.

Môj spolužiak, kňaz, kráčal po nemocničnej izbe, keď ho zastavila mladá žena a požiadala, aby navštívil jej zomierajúceho otca. Kňaz prikývol, no ona sa ani nepohla.

V týchto dňoch boli lesy plné húb a hubárov... žiaľ aj odpadkov po nich.

Ani v rozprávkach nedáva víla, či čarodej človeku tak veľkorysý sľub, aký dnes dáva Ježiš svojim učeníkom: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach (Mt18, 19).

Keby sme pozornejšie počúvali a žili podľa toho, čo o sebe a o nás hovorí Ježiš, ušetrili by sme si hŕbu starostí a v správnom čase zodpovedali otázky, ktoré sa vynárajú, keď je obloha zatiahnutá, a keď sú oči zaliaté slzami.

Široko ďaleko nič. Kam len oko dovidí všade je pustatina.

Až keď zhasnú pouličné lampy a tma si vezme, čo jej nepatrí.

Na počiatku Boh vyhnal Adama a Evu z raja. A teda aj nás.

Zľutoval sa nad nimi. Nad nami. Nado mnou.

Stretli sme sa na dvore fary. Náhodou.

Veľký týždeň cez kľúčovú dierku: Veľkonočná vigília

Veľký týždeň cez kľúčovú dierku: Veľký piatok

Veľký týždeň cez kľúčovú dierku: Zelený štvrtok

Veľký týždeň cez kľúčovú dierku: Streda

Veľký týždeň cez kľúčovú dierku: Utorok

Veľký týždeň cez kľúčovú dierku: Pondelok

Veľký týždeň cez kľúčovú dierku: Kvetná nedeľa

Ak by som bol na vrchu, na ktorom by sa stretli živí, skutoční a v celej svojej sláve Mojžiš, Eliáš a Ježiš, asi by som onemel. Podľa pravidiel slušného správania by sa to odo mňa aj čakalo.

Vrhni sa dolu. Najčastejšie pokušenie. Stačí natiahnuť ruku a vziať si z ovocia, ktoré je krásne na pohľad a sladké na jazyku. Len sa vrhni dolu...

Vždy, keď čítam evanjeliá, uvedomujem si znova nanovo, že o živote Ježiš hovorí inými slovami ako dnešný svet. Aj o láske.

V škole sme sa kedysi dávno učili, čo je spravodlivosť: stála a pevná vôľa dať každému jeho právo - alebo každému, čo mu patrí.

Verím, že Boh sa o mňa stará. Že počuje každú moju modlitbu a vníma každú moju prosbu. Dokonca mám aj predstavu o tom, ako by ich mal vypočuť a čo by mal urobiť.

Bolo krátko pred Vianocami. Bol som doma a ako každý, aj ja som pátral po tom, čo by urobilo mojim najbližším pod vianočným stromčekom radosť. Kúpiť darček je jednoduché. Kúpiť ale praktický darček, tak to je niekedy boj.

Blížili sa letné prázdniny. Brat so švagrinou riešili, čo s deťmi, keďže škôlka v lete dovolenkuje. Rátali a špekulovali, len aby bol vždy aspoň jeden z nich počas prázdnin doma. Rátali a vyšlo im, že jeden týždeň by som sa o deti mohol postarať ja.

Veľký strieborný mesiac menil noc na deň. Sedel som na brehu rieky, ale rieku som nevidel. Hneď na jej brehu, takmer z vody, sa k nebu naťahovala vysoká drevená stena. Spoza plota ku mne prichádzali tlmené detské hlasy. Vedel som, že za ním je rieka. A deti. Najskôr na druhom brehu. Nevedel som však, či je za ním most, ktorým...

Vstúpil som do obchodu s topánkami. Potreboval som nové šnúrky, nič viac. Slušne som pozdravil predavačku, ktorá vyzerala ako anjel, čo chodieva s Mikulášom z domu do domu, len aby bolo viac svetla na svete a požiadal ju o šnúrky do topánok na zimu. Hrubšie. Aby sa mi znova nepretrhli.

Ostala mi posledná hodina života.